Z detstva si pamätám slová jedného starého poľovníka, že mravce vyčistia a vybielia trofeje raticovej zveri zahrabané na nejaký čas do mraveniska. Je to už prežitá poľovnícka tradícia, úspech tejto metódy býva malý a neodporúčam ju.
Mravce rodu Formica však majú v poľovníctve iný význam, predovšetkým pri udržiavaní ekologickej stability lesa.
Obrie kráľovstvo
Na svete je asi 20 tisíc druhov mravcov a ich celková hmotnosť je približne rovnaká ako hmotnosť ľudstva. U nás sa nachádza asi stovka druhov. Z hmyzu žijú najdlhšie, kráľovná až 25 rokov. Počas života si budujú v skutočnosti obrie kráľovstvo.
Mraveniská týchto lesných tvorov sú postavené z ihličia a drobných vetvičiek. Priemer základne je až štyri metre a výška asi 1,5 metra. Vždy sú orientované smerom na juh. Uprostred sa nachádza starý peň, kde matka zakladá novú kolóniu, ktorá sa môže dožiť až 40 rokov. Mravenisko disponuje účinným, dobre prepracovaným klimatizačným systémom.
V týchto zvláštnych „panelákoch“ môže bývať až niekoľko miliónov jedincov, ktorí mimoriadne intenzívne pomáhajú lesníkom a poľovníkom pri likvidácii niektorých nežiaducich premnožených škodcoch, ako sú napríklad obaľovač, ploskanky alebo mníška obyčajná.
Lesných mravcov rodu Formica je v Česku viac druhov, tie dokáže identifikovať iba odborník. Početnosť ich výskytu je rôznorodá. Zjednodušene možno konštatovať, že početnejšie populácie a tým aj kolónie mravenísk sa nachádzajú vo väčších ihličnatých lesných komplexoch horských a podhorských masívov. Najrozšírenejšie sú u nás dva príbuzné druhy mravec lesný menší (Formica polyxena) a mravec lesný väčší (Formica rufa), prípadne mravec podhôrny (Formica lugubris), mravec pňový (Formica truncorum) a mravec boreálny (Formica aquilonia).
Najväčší výskyt prvého z nich bol preukázaný v lokalite Šebeň pri obci Dobrá Voda v okrese Žďár nad Sázavou, kde sa na ploche necelých 140 hektárov napočítalo až tisíc mravenísk. Preto bola lokalita v roku 2002 vyhlásená za prírodnú rezerváciu a bol tu vybudováný prírodovedný Mravčí chodník s informačnými panelmi.
Mravce a poľovníctvo
Predovšetkým platí rokmi osvedčená skutočnosť, že v zdravom lese je aj zdravá, prosperujúca zver. Zdravý, vitálny les, zbavovaný neustále nežiaducich, premnožených škodcov pomáhajú udržiavať a vytvárať lesné mravce.
Význam mravcov pre lesnú zver rastie tam, kde sú ich sídla vybudované a to v blízkosti krmovísk, krmelcov a poľovníckych políčok. Tieto miesta mravce radi vyhľadávajú, pretože pre nich predstavujú potrebné presvetlené miesta, kde sa im na rozdiel od súvislého, hustého a tmavého lesa podstatne lepšie darí.
Ich prítomnosť zveri prospieva, pretože tvorbou veľkých kôp mravenísk sa prevzdušňuje inak chudobná pôda najmä na okrajoch ihličnatých lesov. Môžu tu teda prosperovať rastliny, ktoré zver rada spása. Prenášaním semien rôznych rastlín má za následok pestrejšiu vegetáciu. Mimochodom – mravce sa od svojho bydliska vzďaľujú až na 150 metrov.
Mraveniská časom z rôznych dôvodov zanikajú alebo sa sťahujú inde. Aj tak po nich zostáva vrstva úrodnej zeminy, ktorá siaha do značnej hĺbky. Stromy a kríky, ktoré tu rastú, sú silné, vitálne, s bohatšou úrodou semien a plodov, ktoré slúžia ako potrava pre zver – žalude, bukvice, jarabina, ale tiež aj borievky, maliny, ostružiny či brusnice.
Samotné mravce a ich vývojové štádiá slúžia ako potrava niektorým druhom prevažne pernatej zveri ako je bažant, tetrov, tetrov holiak. Na mravencoch si rád pochutí aj medveď, pre ktorého sú vyhľadávanou delikatesou. Kuratá tetrova sa bez mravčej zložky v potrave prakticky vôbec neobídu, pri rozhrabávaní ju nájdu aj za nepriaznivého počasia, kedy je iného hmyzu nedostatok.
Formica a kliešte
Menej sa vie, že mravce rodu Formica s obľubou likvidujú mnoho parazitov, ktorí zveri škodia, resp. ju znepokojujú. Sú to nielen rôzne kuklorodky a komáre, ale aj kliešte, ktoré prenášajú nebezpečné choroby na zver aj na človeka – kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu apod. Mravce pozbierajú toľko kliešťov, že sa v zahraničných médiách pred časom objavili úvahy o možnosti vytvárania akýchsi mraveniskových valov, ktoré by mali zabrániť šíreniu kliešťov z lesných porastov a lúk do miest s novou bytovou výstavbou či oblastí so športovou a rekreačnou infraštruktúrou.
Za dobrotu na žobrotu
Žiaľ, za všetky služby, ktoré mravce lesnej zveri poskytujú, sa im zver zle odpláca. Na mraveniskách dokáže napáchať fatálne škody. Mnoho mravenísk rozdupe, rozhádže, s obľubou sa v nich vyváľa, lebo z nich sála teplo. Mravce a nimi vylučovaná kyselina mravčia ich zbavuje parazitov a iného obtiažneho hmyzu. Najviac im škodí čierna zver, ktorá mraveniská zámerne rozhrabáva a hľadá v nich larvy a kukly mravencov, najmä tučné larvy – ponravy chrobákov zlatohlávkov, ktorí bývajú v mraveniskách v hojnom počte. Nájazdy tlúp diviakov sú jednou z hlavných príčin značného úbytku mravenísk v posledných rokoch.
Na ničení mravenísk sa podieľajú i niektoré vtáky, napríklad žlny a ďateľ čierny, pre ktorých sú lesné mravce v nepriaznivých ročných obdobiach prevládajúcou zložkou potravy.
Všetky mravce rodu Formica sú vzhľadom k výraznému úbytku vo všetkých štádiách vývoja chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny ako druh, ktorý sa podieľa na udržiavaní ekologickej stability. Bohužiaľ nemalý podiel na výraznom znížení mravčej populácie má človek, napríklad necitlivou ťažbou v lesoch, aplikáciami chemických prostrekov alebo hlúpym vandalizmom. Preto by sme k týmto tvorom mali pristupovať s úctou a pokorou a dopriať im kľud pre ich záslužnú, nenahraditeľnú a „mravčiu“ prácu pre našu prekrásnu prírodu.
Oldřich Koudelka, Foto: Shutterstock
