Národná zoologická záhrada Bojnice posilnila svoj chov vzácnej a kriticky ohrozenej africkej antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus) o mladého samca.
Dvojročný samec antilopy bongo menom Pirri Pirri je narodený 16.4.2018 vo švédskom Borås Djurpark. Momentálne je v povinnej karanténe, kde ho čakajú veterinárne vyšetrenia. Minulý rok, 31.mája 2019 získala Národná zoo Bojnice na základe odporúčanie koordinátora EEP z nemeckej Allwetterzoo Münster jeden a pol ročnú samicu menom Kiana. Práve tá sa stala matkou samice Kamali, ktorá sa v Národnej zoo Bojnice narodila 16.2.2020. Úspešný chov a odchov tohto chúlostivého druhu antilopy je veľkým úspechom najstaršej slovenskej zoo, ktorá si tohto roku pripomína 65. výročie svojho založenia.
Prvý exemplár tohto vzácneho a kriticky ohrozeného východného poddruhu africkej antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus isaaci) získala bojnická zoo v roku 1995. Bol ním samec Rojo z barcelonskej zoologickej záhrady. Prvý odchov sa bojnickej zoo podaril už o 4 roky, v roku 1999.
Opis
Antilopa bongo (Tragelaphus eurycerus), je najväčšia a najťažšia lesná antilopa. So svojou sýto gaštanovohnedou srsťou s bielymi zvislými pruhmi a tmavou maskou je právom považovaná za najpestrejšie sfarbenú a najkrásnejšiu africkú antilopu. Hmotnosť samíc sa pohybuje medzi 210 a 235 kg, hmotnosť samcov je výrazne väčšia, môžu vážiť až 400 kg. Stavbou tela je prispôsobená pohybu v pralese – v pomere k telu má kratšie končatiny a ohnutý, takzvaný kaprí chrbát. Obe pohlavia majú špirálovite zatočené rohy lýrovitého tvaru, ktoré u samíc dosahujú dĺžku asi 75 cm a u samcov môžu byť až meter dlhé. Rohovina, ktorá ich pokrýva je hnedočierna. Srsť mláďat a samíc je gaštanovohnedá, samce vekom tmavnú a môžu dosiahnuť až mahagónovo čierne sfarbenie. Končatiny oboch pohlaví sú sfarbené o niečo tmavšie ako zvyšok tela a tmavohnedá srsť v tvárovej časti hlavy vytvára masku. Biela srsť pokrýva vnútorné strany končatín, tvárovú časť hlavy a na prsiach vytvára vzor polmesiaca. 10 až 15 bielych pruhov zdobí boky týchto antilop od kohútiku až po stehná.
Výskyt
Antilopa bongo obýva nížinné dažďové pralesy strednej a západnej Afriky. Vyskytuje sa až do výšky 4000 m n. m. a vyhľadáva nepriestupný pralesní podrast, bambusové lesy a kroviny, kde nachádza úkryt aj dostatok potravy.
Etológia a potravná ekológia
Je to veľmi plaché zviera s prevažne nočnou aktivitou a zároveň jediná lesná antilopa, ktorá sa pasie v stádach. Obvykle vytvárajú menšie stáda s počtom 5 až 6 jedincov, vzácnejšie väčšie skupiny, v ktorých môže byť až päťdesiat antilop. V jednom stáde môže byť aj viac samcov, staré samce môžu žiť aj osamote. V noci sa pasú na tráve, ale konzumujú aj mladé listy stromov a krov, výhonky, kvety a plody drevín. K životu potrebuje veľké množstvo vody. Často vyhľadávajú pôdu bohatú na minerálne látky alebo konzumujú požiarmi spálené drevo. Výhonky s listy strhávajú dlhým jazykom, k olamovaniu vyšších vetiev používajú rohy.
Rozmnožovanie
Samice prichádzajú do ruje každých 21 – 22 dní. Gravidita trvá 282 až 285 dní, po ktorých sa rodí jedno, veľmi výnimočne dve mláďatá. Matky ich prvý týždeň ich života odkladajú v lesnom podrastu a pravidelne ich prichádzajú kŕmiť materským mliekom. Neskôr nasledujú matku a pripoja sa k stádu. Vo veku 3 mesiacoch im začínajú rásť rohy a pohlavnú dospelosť dosiahnu vo veku 20 mesiacoch. Antilopy bongo sa dožívajú až 19 rokov. Populáciu antilopy bongo v jej domovine lovci zdecimovali tak, že vo voľnej prírode prežíva už len pár jedincov. V zoologických záhradách sveta sa chová okolo 540 jedincov tejto antilopy, čo je viac ako prežívajúcich jedincov vo voľnej prírode.
Zaujímavosti
V slovenských zoo môžete túto vzácnu antilopu vidieť len v Národnej zoo Bojnice.
V prírode sa stávajú korisťou leopardov a hyen, viac ich však ohrozuje úbytok ich biotopov.
Sú veľmi plaché, pri najmenšom vyrušení sa dávajú na útek. Pri behu sa nahrbia, zaklonia hlavu a rohy si položia na chrbát, aby ich nespomaľovali v hustej vegetácii.
Východný poddruh africkej antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus isaaci) bol takmer vyhubený nadmerným lovom pomocou psov.
V deväťdesiatych rokoch 19.storočia bola ich populácia ohrozená epidémiou dobytčieho moru, ktorá dokázala vyhubiť nielen početné stáda domácich zvierat, ale za obeť mu padli aj celé populácie divo žijúcich párnokopytníkov.
Antilopy bongo sú dodnes ilegálne lovené pre mäso, kožu a rohy a to do pascí alebo pomocou svorky loveckých psov.
Jedince chované v ľudskej opatere sú potomkovia antilop odchytených v pohorí Aberdare v Keni.
Foto: archív NZOO Bojnice
