V TOMTO ROKU OSLAVUJE FIRMA WINCHESTER 150. VÝROČIE SVOJEJ EXISTENCIE.
Meno firmy je neodmysliteľne spojené s americkým zbrojným priemyslom, je to veľké a slávne meno, ktoré jednoducho nemožno prepočuť. Asi najväčšiu slávu dosiahli opakovacie guľovnice, ktorých záver ovládala páka vyvedená v podobe prstenca na krk pažby. Sedlová puška sa stala pojmom a názov winčestrovka sa používal a hojne používa dodnes bez ohľadu na to, kto vlastne zbraň skonštruoval či vyrobil.
Pred katedrálou vo Winchesteri stojí socha strelca.
Zbrane aj strelivo
Ale neboli a nie sú to len sedlové pušky – opakovacia guľovnica Winchester Model 70 z roku 1936 je dodnes ikonická a kultová zbraň. V roku 1964 pôvodný model 70 dostal významnú zmenu – dlhý vyťahovač v mauserovskom štýle nahradil krátky pazúrik na spôsob remingtonu. Model 70 sa vyrába dodnes (len už sa nerobia v USA, ale v Portugalsku). Dali by sa menovať ďalšie slávne zbrane, napríklad opakovacie brokovnice pumpy, ale ja vám chcem ponúknuť pohľad na Winchester z iného, trochu netradičného uhla. Pretože Winchester bol odjakživa okrem výrobcu zbraní aj podstatným výrobcom streliva a dal svetu viac ako 70 nových kalibrov. Niektoré zanikli, ale iné dodnes patria a ešte dlho asi patriť budú medzi to najlepšie, čo do komory zbrane môžete vložiť. Poďme sa práve na ne pozrieť dôkladnejšie.
Hala u Winchestera. Američanky pri výrobe zbraní pre armádu (1918 – 1919).
Náboj do pušky aj revolvera
Prvá skutočná winčesterovka s nabíjacou klapkou bol model 1866, slávny yellow boy, prezývaný takto podľa farby mosadzného puzdra záveru. Táto puška ešte používala náboj z čierneho prachu s okrajovým zápalom, 44 Henry Rimfire, ktorý mal strelu s hmotnosťou 12,96 gramu s úsťovou rýchlosťou 343 m.s-1 a energiou 762 Joulov. Výkon síce nič extra, ale poľovačku aj sebaobranu už nepochybne umožňoval. Lenže aj yellow boy starol, a tak v New Havene prišli s novou puškou, opäť nabíjanou pohybom prstenca pod krčkom pažby, s modelom 1873. Pre ňu skonštruovali nový náboj, síce stále ešte čiernoprachový, ale už so stredovým zápalom. Náboj 44-40 Winchester (Center Fire) nebol žiadny gigant. Nepatrná kužeľová nábojnica je dlhá len 33,15 mm, celková dĺžka náboja je 40,9 mm, strela s priemerom 10,85 mm si zachovala hmotnosť 12,96 g a úsťová rýchlosť 360 m.s-1 dáva strele energiu 840 Joulov. Výkon nebol oveľa vyšší, ale to bolo dobre, pretože náboj bol vďaka tomu zvládnuteľný aj v krátkych strelných zbraniach. V roku 1871 totiž firma Colt predstavila svoj nový revolver, neskôr známy ako Peacemaker. Ten bol pôvodne v kalibri 45 Colt, ale mal tak pevnú konštrukciu a také rozmery rámu, že sa do jeho valca po istých úpravách dal vložiť aj náboj 44-40 Winchester. Mať jeden a ten istý náboj ako pre pušku, tak pre revolver, to bola veľká výhoda. A navyše sa náboj dal prebíjať. Ak winčestrovka bola zbraňou, ktorá dobyla Divoký Západ, potom 44-40 Winchester je nábojom, ktorý dobyl Západ. Náboj žije dodnes, hoci za jeho využitie sú skôr priaznivci kovbojskej streľby než čokoľvek iného. Ale stále je to zaujímavý náboj, ktorým sa dá aj loviť malá a stredne veľká zver, a pritom maximálny dostrel asi dvetisíc metrov umožňuje jeho bezpečné použitie i v pomerne hustejšie osídlenej krajine.
Winchester kaliber 12
Na scéne Browning
Ale ani model 1873 nebol večný. S nástupom bezdymového prachu jeho mechanizmus uzamknutým zapretím skĺbených pák už jednoducho nestačil. Firma Winchester použila služby asi najväčšieho zbraňového konštruktéra všetkých čias, Johna M. Browninga, ktorý navrhol úplne nový mechanizmus uzamknutý klesajúcou závorou. Spôsob ovládania prstencom pod krčkom pažby zostal zachovaný. Mechanizmus bol pevný, zniesol vysoké tlaky, ale bohužiaľ, chýbal náboj. Winchester model 1894 bol teda najskôr ponúkaný v čiernoprachových kalibroch 32-40 a 38-50. Pre Browninga to bola degradácia kvalít jeho zbrane, a tak navrhol vlastný náboj – 30-30 Winchester. Guľovnicu s týmto kalibrom (1894) ponúkali od roku 1895. Na svoju dobu a americké zvyklosti nezvyčajne malá strela (priemer 7,85 mm, hmotnosť 9,60 gramu). Okrajová nábojnica je fľaštičková, aby sa do nej vošlo pri malej strele dostatok prachu. Bezdymového prachu, pochopiteľne. Vďaka nemu bola strela veľmi rýchla – až 700 m.s-1 a teda mala na ústí 2 350 Joulov. Dnes sa nám to možno zdá málo, ale uvedomte si, že slávna a nepochybne veľmi účinná 50-90 Sharps, známa medzi lovcami bizónov skôr ako Big fifty, mala cca 2 600 Joulov. Pritom výrazne ľahšia strela generovala významne menší spätný ráz a pri streľbe na pohybujúci sa cieľ stačilo oveľa menšie predsadenie. Takže niet divu, že sa vzápätí stala akýmsi etalónom, meradlom, ktorým sa hodnotili všetky nové nastupujúcej bezdymové náboje. Dá sa použiť na lov malej a strednej jeleňovitej zveri na vzdialenosti do 200 metrov, na 100-150 metrov aj na veľké jeleňovité. Náboj žije dodnes, ponúka ho celý rad výrobcov a súdim, že kým sa budú vyrábať winčestrovky, bude tu s nami aj 30-30 Winchester. V USA je to dodnes jeden z najpredávanejších nábojov vôbec.
Náboje .30 Win
Volanie po plochej dráhe letu
V roku 1903 americká armáda prijala do výzbroje novú opakovaciu pušku (postavenú okolo valcového odsuvného záveru mauserového typu, s nábojovou schránkou na 5 nábojov) v kalibri 30-03. Tento kaliber ešte stále mal strelu v tupej, oblej špičke. Po troch rokoch sa náboj zmenil na zhotovenie s balisticky výhodnejšou, špicatou a o niečo ľahšou strelou a došlo k drobnej úprave krčku nábojnice (skrátenie o 1,8 mm). Vznikol náboj 30-06 (Springfield). Hoci tento náboj dnes patrí medzi najobľúbenejšie a najuniverzálnejšie, niektorým lovcom prekážala zakrivená dráha jeho strely. Najmä v čase po I. svetovej vojne začalo dochádzať k výraznému predĺženiu vzdialenosti, na akú americkí lovci strieľali. Bola to doba prvej vlny záujmu o loveckú streľbu na veľké vzdialenosti. Medzi významné hlasy hlásajúce potrebu náboja s plochejšou drahou letu patril aj slávny americký zbrojný žurnalista a lovecký popularizátor Jack O‘Conor. Firma Winchester ho vypočula. V roku 1925 predstavila guľovnicu modelu 54, prvú americkú športovú či loveckú guľovnicu s valcovým odsuvným záverom, ktorá nevznikla modifikáciou vojenskej pušky. Pre ňu Winchester pripravil nový kaliber nazvaný 270 Winchester. Vznikol zaškrtením nábojnice 30-06 Springfield tak, aby používal strelu s priemerom 7,06 mm s hmotnosťou 9,70 gramu a dokázal ju vyhnať z hlavne rýchlosťou okolo 865 m.s-1, teda s energiou okolo 3 600 Joulov. Aj podľa dnešných meradiel je to slušný výkon. Fľašková nábojnica je pochopiteľne už bez okraja, s drážkou – je to náboj pre opakovaciu guľovnicu, a sme hlboko v medzivojnovom období. V dobe svojho vzniku vzbudil náboj mnoho veľmi vzrušenej diskusie. Nikto mu neupieral energiu a plochú dráhu letu, priznáva sa mu aj príjemné správanie pri výstrele, ale súčasne odporcovia nechceli priznať takú terminálnu účinnosť, akú má napríklad už spomínaná materská 30-06 Springfield. Diskusie sa občas vedú dodnes, náboj má svojich priaznivcov (a je ich naozaj veľa) aj svojich konkurentov – za zmienku stojí americký náboj 280 Remington (ktorý ale prišiel až v roku 1957) a hlavne európsky náboj 7×64 Brenneke. Ten vznikol už v roku 1917, a tak je otázkou, do akej miery bol inšpiráciou pre konštruktérov Winchestera. Popularita náboja 7×64 v Európe citeľne obmedzila rozšírenie náboja 270 Winchester na tomto kontinente, oba náboje sú si vlastnosťami veľmi podobné. Faktom je, že 270 Winchester je jedným z najuniverzálnejších stredokalibrových loveckých nábojov, ktorý si dlhodobo udržuje vysokú obľubu u užívateľov.
Winchester 40 S&W kaliber 165
Rýchlejšie a presnejšie
V roku 1935 Winchester ponúkol hneď dva naj náboje. Tým prvým bol náboj 220 Swift určený predovšetkým na lov drobnej škodnej (varmint). Pôvodne preň bola komorovaná guľovnica model 54 a len o rok neskôr, hneď od začiatku výroby, v ňom bola komorovaná aj guľovnica model 70 – rifleman‘s rifle – puška Strelca. V nábojnici dlhej 56 mm bola usadená strela s priemerom 5,7 mm a prachová zlož ju bola schopná vyhnať z hlavne rýchlosťou 1 250 m.s-1, teda cez 4 000 ft.s-1. Že strela mala hmotnosť len 3,10 gramu? Áno, ale vďaka rýchlosti mala na ústí vyše 2 400 Joulov, to na drobné hlodavce a predátory bohato stačilo, a pritom ich bolo možné loviť aj na extrémne vzdialenosti. Jedným z prvých užívateľov bol aj slávny W. M. D. „Karamojo“ Bell, ktorý tento kaliber v guľovnici Winchester 70 s obľubou používal pri love srnčej zveri aj jeleňov(!) na svojich statkoch v Škótsku. Náboj má povesť mimoriadnej presnosti. Súčasne sa mu vyčítalo rýchle opotrebenie hlavne – vypaľovanie prechodového kužeľa a nutnosť častého, dôkladného čistenia vývrtu od oteru striel. Vypaľovanie sa v posledných zhruba dvadsiatich rokoch podarilo vyriešiť vďaka pokroku v oblasti strelných prachov. Titul najrýchlejšieho komerčne vyrábaného náboja mal náboj 220 Swift až do konca tisícročia a je dodnes obľúbený medzi lovcami varmintu. Hovorí sa, že je to jediný náboj, pri ktorom bez ohľadu na diaľku streľby spätný ráz nespôsobí taký posun zorného poľa, aby ste nevideli dopad strely.
Kráľ revolverov
Druhou novinkou roku 1935 bol náboj do revolvera. Winchester ho nevyvinul sám, novinka bola dielom jedného z vedúcich členov technickej sekcie NRA Philla B. Sharpa a slávneho revolverového strelca Elmera Keitha, ktorí spoločným úsilím vytvorili pre revolver Smith & Wesson .38/44 Outdoorsman vysoko výkonné (a tiež vysoké tlaky generujúce) laborácie 38 Special. Výkon a možnosti týchto laborácií oslovili Douglasa B. Wessona, šéfa firmy Smith & Wesson, natoľko, že požiadal Winchester, aby náboj dopracovali do komerčnej podoby. Aby sa zabránilo použitiu nového náboja v menej odolných revolveroch, predĺžili u Winchestera nábojnicu o 1/8 „(3,18 mm). Osadením strelou 158 grainov (10,2 gramu) ťažkou v tvare zrezaného kužeľa potom vznikla klasická laborácia náboja, ktorý sa preslávil ako 357 Magnum – najuniverzálnejší a najlepší revolverový náboj všetkých čias. Môžete nesúhlasiť, ale viac ako 80 rokov existencie tohto náboja jasne hovorí: 357 Magnum je kráľ revolverov.
Nenápadný robotník
Potom vypukla druhá svetová vojna. Americká armáda mala skvelé samonabíjacie pušky M1 (Garand) v kalibri 30-06 Springfield, ale špecialisti požadovali niečo ľahšie a kompaktnejšie. Winchester vyvinul a US Army v roku 1941 prijala do výzbroje ľahkú karabínu M1 a s ňou aj jeden z prvých nábojov strednej balistickej výkonnosti – 30 M1 Carbine. Asi nikto nečakal, že nová zbraň a náboj budú mimoriadne úspešné, veď to nemalo byť kladivo na nepriateľa, ale sebaobranná zbraň pre niekoho, kto sa do priameho kontaktu s nepriateľom dostane len zriedka. Ale všetko bolo nakoniec inak. M1 Carbine bola obrovským úspechom a americká armáda s ňou prešla cez značnú časť svetovej vojny aj cez vojnu v Kórei. Zbraň a náboj prevzalo mnoho ozbrojených zborov po celom svete a podieľali sa na nespočetných konfliktoch. S výpredajom karabín M1 po roku 1963 sa zbraň aj náboj (vďaka dobrej cene) rozšírili aj medzi civilnými užívateľmi. Armádna celoplastová strela s priemerom 7,85 mm a hmotnosťou 7,12 gramu mala úsťovú rýchlosť 578 ms-1, takže sa svojimi necelými 1 200 Joulami strelcovi umožňovala veľmi rýchle opakovanie výstrelov, karabína pri streľbe dobre držala v zámernej osnove, pre bežné bojové vzdialenosti bola dostatočne účinná a neskôr, v civilnom používaní, sa prakticky valcová nábojnica veľmi ľahko prebijala. Náboj 30 M1 Carbine je nenápadný robotník všedného dňa, nie je ani slávny, ani veľký, ale napriek tomu mu nemožno uprieť miesto na pomyselnom Olympe kalibrov pre dlhé palné zbrane.
Winčestrovka 30-30, 22 s ďalekohľadom aj bez neho, pumpa
V sieni slávy vďaka tristoosmičke
Druhá svetová vojna priniesla pašerákom novú kategóriu zbraní – útočnú pušku. Nemci mali svoj náboj 7,92×33 krátky – ale bolo to vojnové dieťa a narodilo sa pod diktátom potreby čo najmenej zasahovať do výrobných liniek streliva (a Nemecko išlo v „osmičkách“). Sovietsky zväz mal výrazne lepší náboj vz. 43, t.j. 7,62×39. Amerika mala svoj 30 M1 Carbine, čo bol síce dobrý robotník, ale bol výkonovo slabý. Ani karabína M1 nebola napriek svojej úspešnosti klasickou útočnou puškou. Amerika, a vlastne celé vznikajúce NATO, hľadali, čím nahradiť náboj 30-06 Springfield. Už na sklonku vojny upozorňoval Rock Island Arsenal, že vďaka pokroku v strelive by bolo možné náboj 30-06 výrazne skrátiť. Ale za vojny na takéto zmeny nebol priestor, hoci by výsledok mohol byť ekonomicky prínosný a zaujímavé možnosti ponúkal aj pokiaľ išlo o konštrukciu samonabíjacích zbraní. Amerika po vojne hľadala novú útočnú pušku, náhradu tak za pušku M1 (Garand), ako aj za karabínu M1. K nej vyvinula firma Winchester náboj označovaný v priebehu vývoja ako T-65. V roku 1952 ho firma Winchester komercionalizovala pod menom 308 Winchester. V roku 1954 ho NATO na zasadnutí v Otave prijalo ako štandardný pechotný náboj 7,62×51 NATO. USA potom prijali do výzbroje pušku M14. 308 Winchester nie je svojím výkonom ani omylom nábojom stredného balistického výkonu. Je to len o niečo málo slabší a kompaktnejší 30-06 Springfield. Jeho celková dĺžka je 71,12 mm, dĺžka nábojnice 51,18 mm a štandardná strela s priemerom 7,85 mm váži 9,33 gramu. S úsťovou rýchlosťou 838 m.s-1 má cca 3 300 Joulov (t.j. len o cca 250 Joulov menej ako náboj 30-06 v US Army prevedení M1 a skoro rovnaké ako prevedenie M2). Hoci bol príliš výkonný pre útočnú pušku (ale dnes sa znovu vracia do obľuby i medzi vojakmi), mal mimoriadne šťastnú konštrukciu. Kompaktné rozmery náboja umožnili kompaktnú konštrukciu záverov zbraní. Náboj je veľmi presný (keď to viete, dá sa s ním účinne strieľať na terče veľkosti mužskej postavy na 800 i viac metrov). Je univerzálny, má dosť energie na väčšinu raticovej zveri na tejto planéte. Dnes je to jeden z najrozšírenejších nábojov na svete. Keby Winchester nedal svetu nič iné ako náboj 308 Winchester, dal dosť na to, aby jeho meno bolo zapísané na čestnom mieste siene slávy.
Za málo peňazí veľa muziky
Keď chcete strieľať pre radosť, potom zrejme začnete a často aj skončíte pri náboji s okrajovým zápalom v kalibri 0,22“. Tieto náboje vás naučia za primerané peniaze celú streleckú abecedu, a pritom sa nemôžete vyhovárať, že zlý výsledok je dielom spätného rázu alebo iného vedľajšieho prejavu výstrelu. Malokalibrových kalibrov bolo mnoho, dnes sa zoznam tých aktívnych obmedzil hlavne na 22 Short a 22 LR. A tak to bolo už od medzivojnového obdobia. Malokalibrovka je fajn, ale už aj na lov drobných hlodavcov by aspoň o trochu viac energie predsa len prišlo vhod. Winchester zdvihol hodenú rukavicu v roku 1959, keď ponúkol modernizovanú verziu svojho čiernoprachového okrajového náboja 22 Winchester Rimfire. Tento náboj existoval už od roku 1890, ponúkal o niečo viac ako 22 LR, ale sprevádzala ho povesť problémov s presnosťou. Nový 22 Winchester Magnum Rimfire tieto problémy nemal. Strela s priemerom 5,70 mm mala hmotnosť 2,59 gramu a hlaveň opúšťala rýchlosťou 575 m.s-1, teda s energiou 428 Joulov (cca trojnásobok energie náboja 22 LR). To je málo na to, aby si ešte zachovala príjemné strelecké vlastnosti, a pritom dosť, aby s nábojom 22 WMR bolo možné loviť hlodavce a drobnú škodnú až do 100 – 150 metrov. Pritom v ňom komorované zbrane bývajú stále bližšie k malokalibrovke než k „dospelej“ guľovnici. Problémami s presnosťou nový náboj netrpel. V USA je náboj 22 WMR u varmintových strelcov populárny dodnes, v Európe jeho väčšiemu rozšíreniu bráni asi vyššia cena a nedostatok drobných hlodavcov. Svoje pevné miesto má aj pre sebaobranné použitie, predovšetkým sú v ňom komorované subkompaktné, vreckové revolvery a deringery.
Kráľ dynastie
Náboj 22 WMR bol súčasťou prvej vlny „magnumového šialenstva“, v ktorej Winchester priviedol na svet hneď niekoľko zaujímavých nábojov. V roku 1956 to bolo „veľké africké perdum huperdum“ 458 Winchester Magnum (cca 6 900 Joulov na ústí), v roku 1958 v kalibri 264 Winchester Magnum (ktorá sa, podobne ako väčšina nábojov so strelou 6,5 mm v príliš neujala a dnes je na odchode, hoci ponúka plochú dráhu letu a solídnych 4 200 Joulov na ústí) a 338 Winchester Magnum (tá dlho živorila, ale po roku 2000 prežíva nečakané znovuzrodenie a získava na popularite pri love ťažkej americkej raticovej zveri – cca 5 300 Joulov na ústí). Spoločná im bola maximálna dĺžka náboja 84,84 mm – zhodná s maximálnou dĺžkou náboja 30-06 Springfield. Kráľom dynastie je však náboj 300 Winchester Magnum z roku 1963. Strela s priemerom 7,85 mm a hmotnosťou 9,7 gramu opúšťa hlaveň rýchlosťou 975 m.s-1 a nesie so sebou 4 611 Joulov. To bohato stačí na akúkoľvek európsku a americkú raticovú zver a na väčšinu africkej raticovej až za 200 metrov. S obľubou ho používajú ostreľovači pre vzdialenosti do 800 metrov. Pri výstrele vám puška nezlomí kľúčnu kosť a po výstrele nemusíte navštíviť zubára. Dokonca ani ak ste dáma drobnejšej postavy. 300 Winchester Magnum dnes ponúka prakticky každý významnejší výrobca streliva na svete a stretnete sa s ním na všetkých kontinentoch. Že všetky náboje z tejto vlny (s výnimkou 22 WMR) majú nákružok snáď netreba ani zdôrazňovať.
Príliš veľa tepla a tlaku
V roku 2001 Winchester tak trochu zopakoval históriu prvej vlny „magnumového šialenstva“, keď predstavil náboj 300 Winchester Short Magnum. Náboj v podstate duplikuje výkon 300 Winchester Magnum, nemá nákružok a všetok ten výkon je zabalený do priestoru s maximálnou dĺžkou 72,64 mm (dĺžka nábojnice 53,34 mm), čo znamená, že sa vám vojde do systémov s dĺžkou zodpovedajúcej nábojom 308 Winchester. Bucľatá nábojnica má z hľadiska presnosti výhodu rovnomer
ného súčasného zážihu a spaľovania prachu, ale to je zároveň príčina, prečo sa neskoršie členovia radu WSM – 270 WSM, 7 mm WSM (obaja z roku 2002) a 325 WSM (z roku 2005) už tak veľmi neujali. V jedinom okamihu pálite veľa prachu – to znamená, že generujete veľa tepla a tlaku. Pri menších kalibroch to znamená, že všetkým tým tlakom a teplom pôsobíte naraz na pomerne malý obvod vývrtu. A ten sa začne rýchlo vypaľovať, najmä v oblasti prechodového kužeľa. Hlavne presnosti to naozaj neprispieva. V prípade kalibru 325 WSM je zase nepríjemná malá ponuka striel. Prišli aj ďalšie náboje, Winchester Super Short Magnum, svojich konkurentov predstavili aj ďalšie významné muničky (napr. Remington), ale z celej druhej vlny je náboj 300 WSM asi jediný, ktorý sa naozaj ujal.
Posúvanie možností
Ak sa teda pozrieme na 150. výročie existencie firmy Winchester z hľadiska nábojov, je určite o čom hovoriť. Značný podiel na tom má aj skutočnosť, že už od roku 1893 Winchester ponúkal vlastné vyrábané náboje. A už vtedy začal celkom revolučnými nábojmi plnenými bezdymovým prachom a už od roku 1894 začal ponúkať aj plastované strely. Winchester je dodnes jedným z najväčších výrobcov nábojov všetkého druhu. A pokračuje s inováciami, ako ukazuje napríklad náboj 17 Winchester Super Magnum – náboj s okrajovým zápalom, so strelou s priemerom 4,4 mm a hmotnosťou 1,30 gramu, ktorá je vďaka rýchlosti na ústie 910 ms-1 a výslednými 541 Joulov momentálne najvýkonnejším nábojom s okrajovým zápalom na svete. Len čas ukáže, či sa nový náboj ujme, ale keby už nič iné, je to dôkaz. Winchester sa nikdy neprestal snažiť posunúť strelcove možnosti ďalej.
