Psy sú neodmysliteľnou súčasťou poľovníctva. Výber plemena a chovu však nie je jednoduchý, pretože je potrebné zorientovať sa v mnohých premenných. O radu sme požiadali skúsených chovateľov a kynológov.
S chovateľkou maďarských krátkosrstých stavačov Monikou Pírovou a uznávaným kynológom a dlhoročným chovateľom viacerých poľovných plemien Mariánom Koričom sme sa zhovárali nielen o tom, ktorý pes je ten pravý, ale priblížili nám aj svet chovateľov a súčasnej kynológie.
Chovateľské začiatky
Monika Pírová hovorí, že maďarské vyžly boli jej osudom. Dlho hľadala psieho spoločníka, až pri prechádzke na bratislavskej Kolibe narazila na chovateľa, ktorý venčil štyri maďarské vyžly. „Rozhovorili sme sa o ich vlastnostiach a zistila som, že je to plemeno, ktoré by mi naozaj vyhovovalo. Začala som hľadať viac informácií a onedlho som už cestovala na východné Slovensko po moju prvú fenku Asiu,“ hovorí chovateľka. Následne pribrala do svojej „maďarskej svorky“ Z Karpatských Lúk ešte Azara a Brianu a v súčasnosti aj aktívne pomáha čerstvým majiteľom malých maďarských vyžiel s výcvikom.
Urazený tínedžer
Život Mariána Koriča je spätý s mnohými poľovnými plemenami. Svoje rozprávanie začína slovami, že má rád všetky plemená, pretože každé je svojím spôsobom jedinečné. V detstve pričuchol k služobným psom, ale neskôr to boli práve „poľovníci“, keďže poľovníctvo mali v rodine. „Prvé úspechy som dosiahol s nemeckou kraťaskou ako pätnásťročný na jesenných skúškach v Bratislave. Všetci účastníci boli odo mňa oveľa starší a robili si zo mňa žarty, čo ma samozrejme veľmi urážalo,“ smeje sa kynológ. „Vtedy som však skončil prvý a môj učiteľ, ktorý mi radil pri výcviku, bol siedmy.“ Odvtedy mu prešlo rukami niekoľko ďalších plemien ako nemecký drôtosrstý stavač, írsky seter alebo anglický pointer. Poľovníci a kynológovia poznajú Mariána Koriča nielen ako odborníka na poľovné plemená, ale aj ako výborného trénera či rozhodcu na súťažiach. Predseda Klubu pointrov a setrov a poradca chovu pre dve poľovné plemená organizuje známy Pohár Mariána Koriča.
Lenivosť tu nemá miesto
„Pre mňa chov znamená krásu. Pôrodom šteniatok počnúc, cez starostlivosť až po výchovu,“ hovorí Monika Pírová. „Najťažším na chovateľstve je pre mňa odchod šteniatok. Na jednej strane som šťastná, že idú k dobrým majiteľom, ale na druhej strane je človek tak na ne naviazaný, že sa neubráni slzám.“ Dodáva, že hlavná úloha chovateľov a poradcov chovov spočíva v tom, aby sa v každom plemene zachovávali tie najlepšie vlastnosti. „Chovateľ nesmie byť lenivý. Vyžaduje si to čas, lásku a obetavosť. Som rada, že môžem povedať, že väčšina chovateľov v mojom okolí má záujem o to, aby šteniatka z ich vrhov išli do dobrých rúk.“ Marián Korič dopĺňa kynologický pohľad na chovateľské poslanie: „Keď sa obzrieme dozadu, viac sa dodržiavali genealogické línie. Podľa môjho názoru to už teraz vo všeobecnosti trošku povoľuje. Ako poradca chovu pre dve poľovné plemená sa však stále snažím chovateľom prízvukovať, kde je základ a aké je ich úloha. Chovateľ musí byť zodpovedný a k tomu patrí aj selekcia. Ak sa pes napríklad bojí výstrelov a má túto bojazlivosť odmalička, netreba sa klamať a jednoducho je potrebné vyradiť ho z chovu. Následne sa to totiž môže preniesť na ďalšie generácie. Pre poľovníka je puška základ a poľovný pes musí vedieť výstrely zvládnuť.“
Prvé kroky pri výbere plemena
Prvou zásadou je zodpovedať si otázky lokality a na akých poľovačkách sa bude pes zúčastňovať. Tiež je potrebné veľa sa pýtať. „Odporúčam pozrieť si klubové stránky, zoznamy chovateľov a obrátiť sa na poradcov chovu, ktorí by mali byť ochotní naviesť záujemcu o psíka tým správnym smerom. Ak sa však už človek rozhodne pre niektoré plemeno, odporučila by som pýtať sa aj ľudí, ktorí psíkov z vybraného plemena chovajú a majú doma. Tak zistí o plemene a jeho vlastnostiach najviac,“ radí Monika Pírová a dodáva: „Viackrát sa mi potvrdilo, že si poľovníci vyberajú plemeno aj podľa ich vlastnej povahy. Pes je nielen právoplatným členom poľovačky, ale je to aj krásna tradícia.“
Na návšteve u chovateľa
Dobrý chovateľ musí vedieť zodpovedať otázky o plemene, ktoré mu záujemcovia kladú, vyvrátiť predsudky a uviesť veci na pravú mieru. Marián Korič k tomu dodáva: „Keďže mi na chove záležalo, vždy som rád poradil. A tak by to malo byť. Novým majiteľom psov som tiež hovorieval, aby sa prišli ukázať, ako pes rastie alebo zavolali, ak budú chcieť nejakú radu. Aj ohľadom výcviku.“ Tiež je potrebné všimnúť si, v akých podmienkach sa psy nachádzajú, či sú v čistom prostredí, či je o nich postarané a nič im nechýba. Monika Pírová aj Marián Korič sa zhodujú v tom, aké dôležité je pozorovať správanie psíkov na samotnej návšteve. „Pamätám si, že keď som išla po Asiu do Michaloviec, vtedy som dostala radu: Pozri sa, ako sa správa matka. Ak nebude vrčať, štekať a bude pokojná, tak je veľká šanca, že aj štence budú v poriadku. Ak by bola nervózna, rovno sa otoč a odíď,“ spomína chovateľka.
Pustite na zem kľúče
Marián Korič zo skúseností odporúča sledovať vyrovnanú povaha psa. „So psom sa chodí sa po súťažiach a poľovačkách, sú tam výstrely, hluk. Cestuje sa po celej Európe a pes musí vedieť odpočívať kdekoľvek. Súhlasím, že pri návšteve chovateľa je vždy potrebné všímať si v prvom rade matku. Určite tam nesmie byť spomínaná bojazlivosť alebo nervozita. Zase zdôrazním vyrovnanú povahu, ktorá sa dá odpozorovať aj u šteniat. Skúste napríklad pustiť na zem kľúče, šteňa by sa nemalo výrazne zľaknúť.“ Dobrá rada nad zlato je, že návštev u chovateľa by malo byť viac a šteňatá by ste mali odpozorovať aj v iné dni. „Keď som bola vyberať šteniatko, asi hodinu sme sedeli na dvore a pozorovali psy. Tak tiež zistíte veľa o ich povahe.“ Chovateľka tiež dodáva, že výhrou je, ak máte známeho, ktorý má s daným plemenom skúsenosť a ide pozrieť šteňatá s vami. „Vtedy vám pomôže posúdiť napríklad vyrovnanosť vrhu, stavbu tela alebo veľkosť šteniatok.“
A čo zaujíma chovateľa?
Chovateľ by mal vedieť odhadnúť, či je pes pre záujemcu ten pravý. „Už sa mi stalo, že som jednoducho povedala, že toto plemeno pre vás nebude.“ Pre kynológa sú v prvom rade dôležité dve informácie: „Mojou prvou otázkou je, či už mali záujemcovia psa. A tiež je pre mňa dôležité, aby človek so psom pracoval. Predsa len, pes má poľovnícke gény, je to jeho prirodzená súčasť.“ Monika Pírová sa tiež budúcich majiteľov pýta, kde bude pes umiestnený. Ak vonku, tak čo si pod tým môže predstaviť. Tiež ju vždy zaujíma, kto sa bude psovi venovať a či s ním bude pracovať. A takisto, či sú v rodine malé deti alebo už väčšie. „Ako chovateľ chcete dať šteniatko do dobrých rúk, ale samozrejme odporučím, že pracovať s ním by bolo fajn a rada im s tým aj pomáham. Veľa ľudí sa spočiatku tomu bráni, ale niektorí z nich časom zistia, že práca a cvičenie sú pre psa prirodzené a úžasné. Prioritou je však pre mňa to, aby mal pes zázemie. Aby sa mu venovali, nebol osamelý, skrátka, aby bol šťastný.“
Poľovné plemená na Slovensku
„Pokiaľ bol záujem o šteňatá, tak bolo u nás chovateľstvo poľovných plemien na dobrej úrovni. Štandard si držia tzv. módne plemená, ale u tých klasických pozorujem skôr útlm,“ hodnotí chovateľstvo na Slovensku Marián Korič. „Myslím si, že ľudia sa poľovným plemenám snažia venovať, cvičia s nimi a chodia na súťaže. Čo ma teší, že sa na podujatiach čoraz častejšie stretávam napríklad so setrami alebo retrívermi,“ hovorí Monika Pírová. Podľa jej slov, chovateľstvo a vôbec pes v rodine pomáha ľuďom stať sa lepšími, láskavejšími a ľudskejšími. „To je tá krása, na ktorú som hrdá a som rada, že k nej prispievam.“ Marián Korič dodáva s úsmevom: „A pes určite prináša majiteľovi aj adrenalín a udržiava ho v kondícii.“
Pohľad druhej strany
Ako vyzerá výber psa v praxi? Vyspovedali sme sa mladú kynologičku a majiteľku dvoch maďarských krátkosrstých stavačov Zuzanu Nežnú. „Maďarská vyžla ma najskôr očarila vzhľadom. Ale keďže som si uvedomovala, že vyberať psa podľa vzhľadu je naozaj nezodpovedné, začala som zisťovať podrobnosti. A čím viac som sa dozvedela, tým viac som si bola istá, že moje rozhodnutie je správne. Samozrejme, kľúčová bola návšteva u chovateľa, pretože každú povahu psa treba zažiť.“ Chovateľa spoznala na sociálnej sieti. Priebežne boli v kontakte a o Fide, matke jej budúcej maďarskej vyžly, vedela všetko, čo sa dá. Jej povahu, zdravotný stav, tréningy, výstavy, poľovačky, plusy aj mínusy. „S chovateľom sme si sadli ľudsky, a to je podľa mňa dôležité. Rozprávali sme sa ako priatelia a mnohokrát som mu vravievala, že je na Fidu príliš prísny,“ smeje sa Zuzana. A čo ešte očakáva od chovateľa? „Chovateľské stanice by mali záujemcov v prvom rade informovať. V praxi to vyzerá tak, že niektoré viac, iné menej a niektoré vôbec.“ Podľa Zuzany by mal dobrý chovateľ pristupovať k chovateľstvu zodpovedne a byť pre majiteľov šteniatok oporou. V prípade potreby im pomôcť, či už radou, výcvikom, občas povzbudiť a inokedy vrátiť do reality. „Nikdy som k poľovníctvu a poľovnej kynológii vzťah nemala. Dokonca som na otázku, či chceme chodiť so psom na poľovačky, rozhodne odpovedala, že určite nie. Avšak Dorkine vlohy boli silnejšie ako ja a keď som videla, ako si prácu na poli užíva, podľahla som. A pri Grétke som už do poľovníckej kynológie išla cielene. Vidieť totiž radosť svojho psa z práce je krásny pocit.“
